Podobne to bolo aj pri klientke Erike, ktorá si nevšímala pozitívne zmeny [...]]]> Niekedy sa po regresnej terapii udejú pozitívne zmeny, ktoré napriek tomu nevnímame. Máme pritom pocit, že všetko je ako predtým a naše úsilie niečo zmeniť, vyšlo nazmar. Uvedomiť si zmeny po terapii, však môže byť ľahšie, ako sa nám na prvý pohľad zdá.

Podobne to bolo aj pri klientke Erike, ktorá si nevšímala pozitívne zmeny po regresnej terapii. Erika prišla na prvé sedenie a chcela riešiť partnerské vzťahy. Povedala: „Mám strach zo vzťahu a z odmietnutia. Bojím sa vstúpiť do niečoho vážnejšieho. Zároveň mám problém povedať to, čo chcem a to nie len vo vzťahoch.“

Počas samotnej terapie Erika neľahko priznala: „môj otec ma sexuálne priťahuje,“ a neskôr o sebe vyhlásila: „som tvrdá a mám mužské jednanie,“ a ešte dodala: „rýchlo vstupujem do sexuálnych vzťahov.“ Tieto témy ju značne trápili a počas terapie sme využili možnosť a spracovali ich.

Terapeut sa na začiatku druhého sedenia zaujíma o zmeny, ktoré nastali po prvom sedení. Rozhovor prebiehal nasledovne:

Terapeut: Ako by ste zhodnotili naše predošlé sedenie?
Erika: Mám dobrý pocit.. je taký pokoj. Nevidím nič výrazné, aby sa niečo zmenilo.
Terapeut: Čo sa udialo za tú dobu vo vašom živote?
Erika: Vyslovená zmena nie je. Prestalo mi veľa vecí vadiť na mame.

Mama zohrávala dôležitú úlohu pri príčinách problémov, ktoré sme spracovali. Upraviť vzťah k nej nebolo vôbec cieľom prvého sedenia, no nastala pozitívna zmena aj v tejto oblasti, ako sekundárny prejav terapie – ako niečo, čo Erika od terapie neočakávala.

Terapeut nedostal od klientky jasné odpovede na svoje otázky a preto sa ďalej zaujíma o témy, kvôli ktorým klientka pôvodne prišla na prvé sedenie, no aj o tie, ktoré sa objavili počas samotného sedenia a pýta sa:

Terapeut: A čo strach z odmietnutia?
Erika: Najskôr som mala strach ukončiť vzťah s partnerom, ale teraz už strach nemám. Nemám problém to ukončiť. Pre zmenu to teraz nechce ukončiť on. Vidíme sa viac ako pred tým.
Terapeut: A strach zo vzťahu.. aké je to teraz?
Erika: Je to lepšie. Som oveľa pokojnejšia. Nepokoj sa zo mňa vytratil.
Terapeut: A strach povedať to čo chcem?
Erika: Už hovorím čo chcem!
Terapeut: A sexuálna príťažlivosť ku otcovi?
Erika: Už nie je.
Terapeut: Ako teraz vnímate toho ‘muža’ a ‘ženu’ vo vás? (pozn.: otázka je smerovaná na mužsko-ženský archetyp).
Erika: Cítim sa viac ako žena.. viac si to uvedomujem.. som viac láskavejšia a viac sa chcem stretávať so ženami. Predtým som sa stretávala výhradne s mužmi.. kúpila som si šaty namiesto nohavíc, ktoré som už mala vybraté.. a nalakovala som si nechty prvýkrát v živote! (Erika má 36 rokov). Uvedomila som si, že chcem rodinu a dieťa.
Terapeut: A čo sexualita?
Erika: Teraz je pokojná.. predtým ma valcovala.. bola silnejšia než ja.. (Erika sa zamyslela a je ticho).. a ešte som si uvedomila, že mi je teplo.. cítim teplo v celom tele.. predtým mi bola stále zima.. a celkovo som zdravšia (Erika sa usmieva, je vitálnejšia a uvedomuje si, čo sa počas 2 týždňov v jej živote zmenilo).

Zmeny si niekedy všimneme až potom, čo im venujeme trochu pozornosti. Niekomu stačí „zastaviť sa“ na 3 minúty, inému pomôže rozhovor s terapeutom.

Publikované so súhlasom klientky. Meno „Erika“ je fiktívne.

Pani Lada sa pýta:
„Názov ‘regresná terapia’ znie možno až trochu odstrašujúco. Ja si to vždy preložím ako ‘liečba duše’… Ako to cítite Vy?“

Regresná terapia rovnako ako aj iné terapie má svoju minulosť a vývoj, ktorým prešla od svojho vzniku [...]]]> Do redakcie internetového portálu Cez-okno.net prišli od čitateľov otázky týkajúce sa regresnej terapie:

Pani Lada sa pýta:
„Názov ‘regresná terapia’ znie možno až trochu odstrašujúco. Ja si to vždy preložím ako ‘liečba duše’… Ako to cítite Vy?“

Regresná terapia rovnako ako aj iné terapie má svoju minulosť a vývoj, ktorým prešla od svojho vzniku až po súčasnosť. Minulosť regresnej terapie je spojená s hypnózou, ktorá sa používala pri terapii pre návrat, teda na vybavenie si nejakej traumatickej udalosti z minulosti. Do minulosti regresnej terapie tiež patria tzv. „minulé životy“ -- udalosti, ktoré sa klientovi počas terapie vybavovali a pritom prekračovali hranice tohto života.

Preto hypnóza a minulé životy patria do minulosti regresnej terapie a sú jej súčasťou. Chápem, že pre niekoho to môže pôsobiť odstrašujúco. Je však dobré sa pozrieť na súčasnú regresnú terapiu, ktorá -- najmä v posledných rokoch -- prešla výraznými zmenami a pre návrat do minulosti už nevyužíva hypnózu a pre vyriešenie problému nie je nutné prekračovať hranice tohto života. Takýto je aspoň trend na Slovensku v súčasnosti.

Pri regresnej terapii dochádza ku „liečbe duše“, no ako pomenovanie to nie je pre ňu veľmi vystihujúce -- aspoň podľa mňa nie. Liečbou duše sa zaoberá totiž každá psychoterapia, koniec koncov, vychádza to z významu slov: „psyché“ -- duša, „terapia“ -- liečba, teda „liečba duše“. Pri psychoterapii ide o zámerne upravovanie narušenej činnosti psychiky alebo tela, pomocou psychologických prostriedkov s cieľom liečby. Táto definícia sedí aj na regresnú terapiu. Tá, však pre liečbu duše využíva spracovanie príčin problémov z našej minulosti. Preto, pomenovanie ako „regresná“ terapia mi príde celkom vystihujúce, aj keď minulosť ako takú využívajú v procese liečby aj iné psychoterapie.

Pani Kika sa pýta:
„Už výraz ‘regresná terapia’ budí vo mne rešpekt :-) Chodia za Vami ľudia s problémami, zažili ste ale už aj humornú príhodu?“

Máte pravdu, chodia za mnou ľudia s problémami a chvíľ pre humor nebýva veľa. Občas sa stane, že vznikne úsmevná situácia, kedy sa klient zasmeje sám nad sebou, keď sa dostane do nadhľadu nad svoj problém a uvedomí si príčiny svojho trápenia v živote, ktoré dlho prehliadal. Vtedy často nie sú slová na komentovanie, ale iba úsmev a smiech namiesto toho :-)

Pán Milan sa pýta:
„Neostáva nám iné než dúfať, že sa jedného dňa dostane regres do výbavy každého psychológa, aká je dnes situácia? Osveta už urobila svoje, alebo sa ešte stále oficiálna medicína díva na alternatívu ‘cez prsty’?“

Regresná terapia je v súčasnosti alternatívny smer pomoci ľudom s ich problémami. V takej podobe, ako ju používam ja a moji kolegovia sa nevyučuje na vysokých školách ani na žiadnom akreditovanom psychoterapeutickom výcviku na Slovensku. Je otázne, či by regresnej terapii samotnej viac pomohlo, alebo ublížilo, keby sa vyučovala na vysokých školách, alebo keby bola pod drobnohľadom nejakej psychoterapeutickej spoločnosti. Mohlo by to priniesť isté východy, ale aj nevýhody. Tiež je otázne ako by to pôsobilo na ľudí, keby momentálne alternatívna regresná terapia už nebola viac alternatívnou. A to si teraz netrúfam odhadnúť.

Ťažko objektívne hodnotiť, či sa oficiálna medicína díva na alternatívu cez prsty. Ja sa však stretávam aj s tým, že na regresnú terapiu prichádzajú ľudia aj na základe odporučenia lekárov, psychológov, či psychiatrov.

Pani / pán „MP“ sa pýta:
„Komu by ste regresnú terapiu rozhodne neodporučili?“

Regresnú terapiu by som neodporučil tehotným mamičkám, pokiaľ ich problém priamo nesúvisí s tehotenstvom, pôrodom, alebo bábätkom. Regresná terapia môže byť emocionálne náročná, ako pre mamičku tak aj pre dieťa a pokiaľ to nie je nutné, nemusia byť tomu vystavené.

Napriek tomu všetkému je možné, aby aj tehotná mamička podstúpila regres, tam je akurát potrebné zvoliť trochu iný prístup v terapii.

Ináč, regresnú terapiu môže absolvovať každý, kto si uvedomuje, že ma problém, chce ho riešiť a je schopný komunikácie s terapeutom.

Pri písaní odpovede vznikol tento článok. Rozoberám v ňom samotné vzorce správania a obdobia nášho života, kedy ich preberáme najviac – prenatálne obdobie a detstvo. Taktiež opisujem princíp založený na [...]]]> Do svojej poradne som dostal otázku:
“Ako sa dajú rozbiť negatívne vzorce správania z detstva, keď ich človek cíti aj v dospelosti?”

Pri písaní odpovede vznikol tento článok. Rozoberám v ňom samotné vzorce správania a obdobia nášho života, kedy ich preberáme najviac – prenatálne obdobie a detstvo. Taktiež opisujem princíp založený na regresnej terapii, ktorým môžeme vzorce správania spracovať a „odstrániť“.

Vzorce správania

Vzorec správania môžeme chápať ako úkaz, kedy sa nám v živote zopakuje akákoľvek myšlienka, emócia, alebo správanie sa, viac ako 2-krát v podobných súvislostiach. Ak sa nám v živote udeje niečo po prvýkrát, za vzorec správania to nepovažujeme. Ak sa nám v živote zopakuje niečo po druhýkrát za podobných okolností, môže to byť ukazovateľ na vzorec správania, ale môžeme to ešte vnímať ako určitú zhodu okolností – aj keď náhody neexistujú. No ak sa nám v živote udeje niečo po tretíkrát a vidíme určité súvislosti, s najväčšou pravdepodobnosťou nás ovplyvňuje vzorec správania z nášho podvedomia. Vzorec správania môžeme nazvať aj “model správania”.

Modely správania môžeme od niekoho preberať (skopírovať), ale môžeme si ich vytvoriť aj samy. Najväčšie problémy nám spôsobujú prevzaté modely správania od iných osôb, pretože naša psychika má tendenciu byť jedinečná. V tom jej bránia modely správania, ktoré si nevytvorila sama. A tak vzniká konflikt na úrovni psychiky, prejavujúci sa v živote.

Problémy nám nespôsobujú iba tzv. negatívne modely správania (napríklad: “nikto ma nemá rád”). Podobne totiž môžu pôsobiť aj tzv. pozitívne modely správania – a to už len tým, že ohrozujú jedinečnosť psychiky, ktorá ho prebrala (napríklad: “chcem byť najlepší”, alebo “ak je niekto šťastný, som šťastný aj ja”).

Najviac prevzatých modelov správania získavame počas prenatálneho obdobia a detstva. Vtedy sú k nám najbližšie rodičia a zvyčajne aj starí rodičia, opatrovatelia, učitelia, či ďalšie osoby. Všetky tieto osoby môžu byť zdrojom modelov správania, ktoré si od nich preberá psychika dieťaťa.

Prenatálne obdobie

Prenatálne obdobie je pravdepodobne najvýznamnejším obdobím v živote človeka. Vtedy dieťa kopíruje od svojich rodičov veľké množstvo modelov správania a tie na neho vplývajú obyčajne počas celého jeho život. Dieťa je v kontakte s vonkajším svetom najmä prostredníctvom mamy a tiež otca. Počas tohto obdobia dieťa vníma všetky myšlienky, emócie a správanie rodičov, prípadne blízkeho okolia. Všetky tieto získané informácie, prijíma ako modely správania a preberá ich úplne nekriticky, bez akýchkoľvek možností s tým niečo urobiť.

Detstvo

Detstvo je jedno z ďalších veľmi významným období v živote, ktoré ovplyvňuje a formuje človeka. Zážitky z detstva môžu pôsobiť na myšlienky, emócie a správanie človeka v ďalších obdobiach jeho života. Dieťa preberá modely správania najčastejšie od svojich rodičov, prípadne od svojho okolia. Zvyčajne k tomu dochádza, ak sa okolie nejakým spôsobom dotýka dieťaťa alebo rodičov. Môžu to byť starí rodičia, učitelia, spolužiaci a iné osoby. Deti často vedome odmietajú negatívne stránky svojich rodičov, no napriek tomu, od nich kopírujú tieto negatívne stránky v podobe modelov správania. Celý proces preberania modelov správania prebieha na podvedomej úrovni a deti ho obyčajne nemôžu priamo ovplyvniť či inak sa pred ním chrániť.

Spracovanie prevzatých modelov správania

Spracovať model správania, ktorý sme od niekoho prebrali, môžeme urobiť prostredníctvom “odovzdania” daného modelu späť jeho majiteľovi. Nejedná sa ale o odovzdanie modelu správania v pravom zmysle slova, ktoré by majiteľovi mohlo priťažiť. Ide skôr o oddelenie modelu správania od nás samých prostredníctvom jeho pochopenia a prijatia. Takto je možné vymaniť sa z pod vplyvu modelu správania na náš život, nech už nás zaťažuje akokoľvek dlho.

Prvým krokom ku spracovaniu modelov správania, je uvedomenie si, že tu vôbec nejaké modely sú – že majú na náš život vplyv a že sa s nimi bežne stretávame. Pre každý model správania, ktorý si v našom živote uvedomujeme, je potrebné nájsť udalosť v našej minulosti (vrátane konkrétnej situácie), kedy sa s daným modelom stretávame po prvýkrát. Bežne si spomíname na udalosti z nášho detstva – často zahrňujúce traumatické zážitky, počas ktorých sme sa s týmito modelmi stretli prvýkrát v živote.

Vnímanie tejto udalosti z nadhľadu nám uľahčí postup pri spracovaní modelu správania. Následne hľadáme súvislosť medzi modelom správania, s ktorým sme sa stretli v našej minulosti a modelom, s ktorým sa stretávame v našej súčasnosti. Ak vidíme túto súvislosť, môžeme pristúpiť k samotnému spracovaniu modelu správania a k jeho “oddeleniu” od nás.

Dosiahneme to priradením “miesta” a “vlastníctva” skopírovanému modelu správania.

“Miesto” v tomto prípade znamená uvedomenie, do akej konkrétnej udalosti v našej minulosti tento model správania patrí. Takto určíme presnú situáciu a čas, kedy sme tento model stretli po prvýkrát a následne ho prevzali. (napríklad: “keď mám 3 roky, hrajem sa na záhrade s loptou a stará mama poučuje moju mamu, ako ma má vychovávať”)

“Vlastníctvo” v tomto prípade znamená uvedomenie, akej konkrétnej osobe daný model správania patrí. Určíme to osobou, u ktorej sme videli model po prvýkrát a následne ho prevzali. (napríklad: model správania, ktorý patrí starej mame: “musím jej to vysvetliť, keď nevie ako sa vychovávajú deti” a model správania, ktorý patrí mame: “zakaždým keď ma niekto poučuje, ide ma roztrhnúť od zlosti”)

Niekedy stačí pre oddelenie modelu správania iba určenie jeho “vlastníctva”. Vtedy môže priniesť úľavu už obyčajné uvedomenie si, od koho sme daný model prevzali.

Na tomto princípe uvedomovania si modelov správania z minulosti sú založené aj niektoré techniky regresnej terapie. Tento proces môžeme označiť za terapeutický. Prináša nám určité výsledky a môžeme ho aplikovať aj samy na sebe a tým sa zbaviť istých modelov správania. Upozorňujem však, že nemusí byť vždy ľahké prechádzať traumatickou udalosťou z minulosti sám, bez dozoru terapeuta, ktorý dohliada na celý proces terapie. Navyše mnoho modelov správania sme prevzali počas prenatálneho obdobia, na ktoré si bežne nespomíname. Môžeme si ich však vybaviť prostredníctvom asociatívnych metód. Asociatívne metódy sú súčasťou regresných techník a umožňujú nám dostať sa k informáciám, na ktoré si bežne nevieme spomenúť. To nám zároveň dovoľuje tieto modely správania spracovať tak, aby sa nás v živote už viac nedotýkali.

Regresná terapia, alebo návrat do minulosti, dokáže riešiť problémy, ktoré prináša súčasná zrýchlená doba. Vyčerpanosť, nedostatok energie či neharmonický život. Pomáha riešiť vzťahové problémy, ale aj nízke sebavedomie, pocity neschopnosti a menejcennosti. Ďalej je regresná terapia účinná aj pri odstraňovaní rôznych fóbií, [...]]]> Dana Závadová pre Pravda.sk | 21. decembra 2010 13:00

Regresná terapia, alebo návrat do minulosti, dokáže riešiť problémy, ktoré prináša súčasná zrýchlená doba. Vyčerpanosť, nedostatok energie či neharmonický život. Pomáha riešiť vzťahové problémy, ale aj nízke sebavedomie, pocity neschopnosti a menejcennosti. Ďalej je regresná terapia účinná aj pri odstraňovaní rôznych fóbií, stratách, úzkosti, nešťastí, pri nechuti žiť, depresiách či závislostiach.

Na regresnú terapiu prichádzajú obyčajne ľudia, ktorých dlhšiu dobu trápi určitý problém a sami si s ním nedokážu pomôcť, vysvetlil regresný terapeut Marcel Matisko. Dodal, že najčastejšie si chcú urobiť poriadok v živote a nájsť, čo im v ňom chýba. “Často riešim problémy, ktoré človeka zaťažujú celý život, ale aj prekážky, ktoré im priniesol život do cesty. Tie sa im často nedarí prekonávať, prípadne nemajú silu na to, aby ich zvládli. Tiež sa im opakujú určité situácie, ktoré nedokážu zmeniť podľa svojich predstáv, z čoho vyplýva ich nespokojnosť so životom.” Ľudia na regresnej terapii hľadajú odpovede na otázky týkajúce sa zmyslu života, chcú vedieť, prečo sa im deje to, čo sa im deje a aký to má význam.

Marcel Matisko mal počas svojej praxe klientku, ktorej sa päť rokov nedarilo otehotnieť. V terapii spolu prechádzali jej prenatálne obdobie, kedy bola ešte v maminom brušku a hľadali príčiny tohto problému. Zistili, že v čase, kedy jej mama mala ešte len podozrenie, že je tehotná, študovala na vysokej škole, preto si v jednom momente povedala: “Teraz si nemôžem dovoliť otehotnieť.” Klientka tento model “teraz si nemôžem dovoliť otehotnieť” prevzala do svojho podvedomia a ovplyvňoval ju v živote. Spracovanie tejto a ďalších príčin jej umožnilo, aby o dva mesiace po terapii otehotnela.

Vie regresná terapia spoznať príčinu ochorenia, resp. lepšie pochopiť chorobu, ktorá nás postretla?

Marcel Matisko odpovedá: “Regresná terapia je zameraná na hľadanie a riešenie príčin problémov. V terapii sa dostávame až k samotnému vzniku problému tam, kde sú jeho príčiny, aby sme ich mohli vyriešiť. Klient si zároveň uvedomuje, prečo a za akých okolností problém vznikol, čo sa tým mal naučiť a aký to malo preňho vyznám. Už toto má často terapeutický efekt, ktorý prináša od problému úľavu. Niektoré útrapy máme v živote iba preto, aby sme sa prostredníctvom nich niečo naučili a pochopili. Keď si uvedomíme, čo sa nám snažia ukázať, nemajú už ďalej dôvod ostávať v našom živote.”

Matisko objasnil, že regresná terapia má široké spektrum možností, ale aj obmedzenia, no dokáže pomôcť všade tam, kde má problém či choroba príčinu v minulosti. Prax ukazuje, že to býva vo väčšine prípadov, aj keď si toho nie sme vedomí. “Najčastejšími príčinami problémov sú prevzaté modely správania od našich rodičov počas prenatálneho obdobia a detstva, kedy naše podvedomie doslova kopíruje ich správanie. Ďalšími môžu byť rôzne traumatické udalosti s negatívnymi emóciami ako strach, ľútosť, závisť, nenávisť, ale aj zmeny toku energie v rode zasahujúce do viacerých generácií.”

Ako taká regresná terapia v praxi vyzerá?

Techník je viac, niektoré majú aj päťdesiat rokov. Staršie sa už veľmi nevyvíjajú, nahrádzajú ich nové, ušité na mieru ľuďom dnešnej doby. Tí, čo prídu na terapiu k M. Matiskovi, nemusia sa špeciálne pripravovať. Predpokladom úspešnej terapie je, že si uvedomia svoj problém a sami rozhodnú, že ho budú regresnou terapiou riešiť. “Terapia má význam iba vtedy, keď dotyčný príde z vlastnej vôle a nie vôle svojho partnera, rodiča či priateľa,” zdôraznil terapeut.

Na regresnú terapiu prichádzajú aj ľudia, ktorí neveria na tzv. minulé životy, s ktorými je táto metóda často krát spájaná. Niektorí si myslia, že udalosti, ktoré sa im počas terapie vybavujú, sú racionálnou konštrukciou psychiky na určitý problém. Odpovedať na otázku, či sú to naozaj minulé životy nevieme, no v praxi vidno, že na tom nezáleží, vraví Marcel Matisko. “Regresná terapia má svoje výsledky, bez ohľadu na to, čomu človek verí. Dôkazom sú aj klienti, ktorí na minulé životy neveria, no na terapie stále chodia. V súčasnosti majú však klienti počas terapie tendenciu “ostávať” v tomto živote – v detstve či prenatálnom období,” doplnil.

Ako sa dostane klient do minulosti? Ako je to s hypnózou?

“U nás v strednej Európe je najrozšírenejšia nehypnotická regresná terapia, pri ktorej sa pre návrat do minulosti využíva asociatívne vybavovanie,” hovorí Matisko a pokračuje: “Terapia tak prebieha pri plnom vedomí klienta. Ten sedí v kresle, má zatvorené oči a uvedomuje si všetko, čo sa počas terapie deje.”

Na Slovensku sa regresná terapia často spája s hypnózou. Na prechod do minulosti sa využíva najmä v západných krajinách, kde je bežná hypnotická regresná terapia. Toto pomyselné spojenie regresnej terapie s hypnózou sa k ľudom u nás dostalo pravdepodobne prostredníctvom preložených kníh zo západu, myslí si Matisko.

Marcel Matisko vyštudoval environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Na Slovensku a v Českej republike absolvoval štyri výcviky regresnej terapie, ktorej sa venuje už štyri roky, momentálne naplno. Svoju prax vykonáva v Raslaviciach pri Prešove. Viac info na www.marcelmatisko.sk

Zdroj: zdravie.pravda.sk